Eilleen to nedalo spať. Obliekla si svoj tmavočervený župan a vyšla z dievčenských spáľní. Nemôže tam predsa nechať tú metlu len tak ležať. Aj keď bol Sirius sebemenšie k nej bezcitný, toto si nezaslúžil. Bola to veľmi vzácna a drahá metla. Nemohla by žiť s tým pocitom, že kvôli nej Sirus o ňu došiel.
Potichu sa vyplížila z chrabromilskej spoločenskej miestosti. Teraz si nadávala, prečo sa vôbec neobula. Kamenná podlaha bola veľmi studená, ale klopkanie topánok by ju mohlo prezradiť. Nepotrebovala dostať ďaľší školský trest. Už bola na svodoch, keď začula nejaké hlasy. Boli to chlapčenské hlasy, ktoré sa veľmi rýchlo blížili. Začala sa ihneď obzerať okolo seba, kam by sa asi tak schovala. Našťastie tam bolo brnenie, kde bol tieň. Veľmi rýchlo zaň vkĺzla a práve včas, pretože chlapci, ktorý sa nahlas rozprávali práve vstúpili do chodby.
"Som zvedavý, kedy sa Sirius zobudí." povedal chlapec s okuliarmi. Eilleen podľa hlasu poznala, že je to Potter.
Potichu sa vyplížila z chrabromilskej spoločenskej miestosti. Teraz si nadávala, prečo sa vôbec neobula. Kamenná podlaha bola veľmi studená, ale klopkanie topánok by ju mohlo prezradiť. Nepotrebovala dostať ďaľší školský trest. Už bola na svodoch, keď začula nejaké hlasy. Boli to chlapčenské hlasy, ktoré sa veľmi rýchlo blížili. Začala sa ihneď obzerať okolo seba, kam by sa asi tak schovala. Našťastie tam bolo brnenie, kde bol tieň. Veľmi rýchlo zaň vkĺzla a práve včas, pretože chlapci, ktorý sa nahlas rozprávali práve vstúpili do chodby.
"Som zvedavý, kedy sa Sirius zobudí." povedal chlapec s okuliarmi. Eilleen podľa hlasu poznala, že je to Potter.
"Bude spať ešte takých šesť hodín." povedal Remus.
"Ako to vieš?" spýtal sa prekvapene Potter.
"Učili sme sa to na Herbológíí." odpovedal. Ďalej už Eilleen nič nepočula, pretože zahli za roh. Poriadne si vydýchla a pokračovala vo svojej ceste dole schodmi.
___________________________
"Lily, vstávaj!" budila ju jej čiernovlasá kamarátka skoro ráno.
"Čo je? Veď je ešte len šsť hodín." zamrnčala.
"Budúm ťa, lebo idem Blackovi vrátiť metlu, tak aby si nezaspala." povedala. Lily iba niečo nesrozumiteľne povedala, a otočila sa na druhý bok. Eilleen pokrčila plecami. Vzala do ruky metlu a vyšla z izby. Obzrela sa do spoločenskej miestnosti. Ešte nikto tam nebol. Vždy ako prvá vstávala. Nechápala tých, ktorý dokážu tam veľmi dlho spať.
Vyšla do chlapčenských izieb. Stála v úzkej chodbičke, z ktorej viedlo veľmi veľa dverí. Ale ktoré sú tie ich? Nechce niekomu inému vliesť dnu.
Zrazu sa otvorili dvere úplne na konci. Vyšiel z nich veľmi pohľadný, hnedovlasý chlapec. Na sebe mal len tepláky a uterák prehodený cez plece. Vlasy mu šli do rôznych smerov. Správali sa tak neposlušne, ako Potterovi. Eilleen hlasito nasucho prehltla a nervózne sa opýtala.
"Ehm...Ahoj. Nevieš kde má izbu Black?" spýtala sa ho. Chlapec sa iba žiarivo usmial.
"Sirius má návštevu hneď tak z rána?" povedal. Mal tak nádherný sametový hlas.
"Nie nemá! Idem mu len niečo vrátiť." povedala. Jeho zrak spočinul na metle, ktorú držala v pravej ruke.
"Ach áno. Tie dvere úplne na konci a na ľavo." povedal a ukázal tam prstom.
"Ďakujem." povedala s úsmevom. Pomaly sa vydala k dverám, na ktoré ukázal.
"A ako sa voláš?" spýtal sa s nádejou v hlase. Eilleen sa otočila.
"Eilleen." povedala s miernym úsmevom a vkĺzla dnu.
V izbe bola tma. Bola ale rada, pretože keby videla ten neporiadok, tak by asi odpadla namieste. Očami začala hľadať Siriusovu posteľ, ktorá bola úplne pri okne. Potichu prišla až k nej.
Sirius spal len v nejakých trenkách. Na tvári mal spokojný výraz a mierne sa usmieval. Eilleen zakrútila hlavou a sadla si na posteľ. Chvíľu ho len tak pozorovala, kým sa neodvážila ho zobudiť.
Jemne do neho štuchla. Sirius sa iba zamrvil a spal ďalej. Tak to bude veľmi ťažké budenie. Pomyslela si.
Znovu ho buchla do ramena, tentokrát silnejšie. Znovu nič. Eilleen sa zamračila. Ešte raz ho štuchla. Možno ale neodhadla silu, pretože Sirius spadol z postele. Bol torachot ako na Silverstra. Porozhliadla sa po miestnosti. James iba hlasito zachrápal, inak si nikto nič nevšimol, teda až na Siriusa, ktorý zmätene sedí na zemi a hľadá viníka jeho pádu.
"Black, to som bola ja." povedala potichu. Sirius sa na ňu ihneď pozrel. Vyzývavo sa usmial a "vyhupol" opäť na posteľ.
"Aké krásne prebudenie. Chceš si zopakovať to v lese?" spýtal sa. Eilleen sa zamračila a podala mu metlu.
"Nie, iba som ti..."začala hovoriť.
"Moja metla!" povedal prekvapene a zároveň nahnevane.
"Áno, ja..." začala hovoriť.
"Kde si ju našla? A kto mi ju vzal?" spýtal sa nahnevane.
"Dole na pozemkoch...a.....a...neviem kto to bol." povedala rýchlo. Síce ju to mrzelo, že nepovedala pravdu, ale keď ho to hneď nenapadlo, už nebude vinovaná ona.
"Dík, že si ju doniesla, aj keď takto v noci." povedal a oslnivo sa usmial.
"Je síce už ráno, ale nedaví.....Tak..ja...ja už pôjdem." povedala a chystala sa k odchodu.
"Eilleen a odmenu nechceš?" spýtal sa jej Sirius provokatívne.
"Nie ďakujem. Radšej by som pobozkala žabu, ako znova teba!" odsekla a nahnevane vypochodovala z izby.Sirius si zasnene ľahol. Ona ma jednoducho miluje. Pomyslel si a o chvíľu znova zaspal.
Eilleen už nechcela spať. Vyšla aspoň znovu do svojej izby. Obliekla sa na vyučovanie a vzala si svoje knihy, prázdne pergameny a brká a odišla. Už dávno zistila, že Veľká sieň je o takomto čase otvorená pre študentov, ktorý ešte dopisujú úlohy, alebo sa chcú učiť. Je to veľmi veľká výhoda, pretože je tam ešte väčšie ticho, ako v knižnici.
Sadla si na kraj chrabromilského stola a vytiahla. Trochu hrubšiu knihu o tisíc stránkach a začala čítať.
Bolo to veľmi zaujímavé. Je málo študentov, koho zaujímajú vojny a nepokoje medzi čarodejníkmi a škriatkami.
Dalo by sa povedať, že Eilleen Shawová bolo všestranné dievča. Či už išlo o čarodejnícky alebo muklovský svet, zaujímalo ju jednoducho všetko.
Nemala s učením žiadne problémy, patrila k tým najlepším. Keď ešte nebola pekná, nik si ju nevšímal a tak mala absolútny pokoj.
"Čo tu sedíš tak sama?" spýtal sa jej niekto. Mal veľmi chladný hlas. Otočila sa. Nevedela, čo po nej chce, ale neveštilo to ani nič dobrého.
"Nie som sama!" povedala a ďalej si čítala.
"Samozrejme kvetinka. Môžem si prisadnúť?" spýtal sa Malfoy. Než však stihla odpovedať, že nie, už sedel pri nej, až nebezpečne blízko.
"Kde máš kamarátky?" spýtal sa.
"Kde máš ty svoje gorily?" spýtala.
"Sedia tam pri stole. Povedal som im, že ty mi neublížiš." povedal chladne, až Eilleen nabehli zimomriavky.
"Neotravuj Malfoy! Nemám na teba čas!" zavrčala.
"Skutočne? Ja by som povedal opak." povedal chladne a úsmev mu už zmizol z tváre.
"Skutočne. Tak už môžeš odísť!" povedala. Znovu si otvorila knihu a začala čítať. Malfoy jej knihu včak vytrhol z rúk a odhodil niekam dozadu.
"Daj ju sem!" sykla.
"Môžeš byť rada, že som si ťa všimol, Eilleen. Áno, viem kto si a aké si bola...škaredé káčatko. No teraz je s teba labuť, ktorá sa rýchlo popáli. Mám pravdu?" povedal.
"Ako poznáš muklovské rozprávky. Keby si nebol z čistokrvnej rodiny....nie je to zvláštne?" uchechtla sa.
"Na čo teraz narážaš?!" zahrmel.
"Nerob zo seba hlupáka, Luciusko!" zasmiala sa.
"Ty muklovská šmejdka! Ako to so mnou hovoríš?!" zakričal.
"Daj jej pokoj Malfoy!" zakričal niekto za ním. Malfoy sa otočil. Na tvári sa mu pohrával chladný úsmev.
"Čo chceš Cooper?!"
"Aby si jej dal pokoj!" povedal. Hneď za ním bežal jeho kamarát, ktorého nechal niekde vzadu.
"Chrabromilčana ako si ty počúvať nemusím!" uchechtol sa.
"Ale zabudol si, že som hlavný prefekt, čiže ti môžem strhnúť body a dať aj trest!" povedal výhražne.
"Už sa bojím!" sykol blondín.
"Ako chceš! Strhávam ti Dvadsať bodov, za to, že sedím pri stole, kde nemáš byť. Tridsať bodov, že obťažuješ študentku. Desať bodov za to, že ničíš školský poriadok a dnes o ôsmej máš školský trest u profesorky McGonnagalovej!" povedal a miesne sa zašklebil keď videl, ako Malfoyova tvár dostala biely odtieň.
"To si vypiješ Cooper!" zasyšal a odišiel zo siene.Hnedovlasý záchranca si sadol vedľa Eilleen, ktorá ešte stále nemohla uveriť tomu, čo videla.
"S týmto sa radšej nebav. Je z môjho ročníku a je to pako. Inak, ráno som sa ti zabudol predstaviť. Som Alan. Alan Cooper." povedal. Usmial sa a podal jej ruku.
"Eilleen Shawová." povedala nesmelo a ruku prijala. Na to k nim prišiel aj Alanov kamarát.
"Kam si tak bežal Alan?" spýtal sa trochu nahnevane.
"Sorry, ale Malfoy zase robil problémy." povedal a pozrel sa na dievča s havraními vlasmi.
"Chápem. Som Logan Crony. A ty si...?" predstavil sa a sadol si z druhej strany.
"Eilleen Shawová." predtavila sa druhý krát.
"To ty si tá Eilleen?" spýtal sa a vypleštil na ňu oči.
"Nerozumiem ti." zatvárila sa nechápavo.
"Nechaj tak, to ti inekedy povieme. Však Alan?" spýtal sa a hnedovlasý chlapec iba prikývol.
Logan bol vysoký tak ako Alan. Mal trochu dlhšie plavé vlasy a modré oči. Eilleen musela uznať, že mal nádherný úsmev. Aj s Alanom patrili asi k najkrajším chlapcom na škole, čo bolo evidentné už z dievčenských pohľadov.
"A prečo si tu tak sama?" spýtal sa jej Logan.
"Kamarátka ešte dospáva." zasmiala sa Eilleen.
"Inak, Alan, ďakujem, že si mi ráno ukázal Blackovú izbu."
"Neni zač. Odkiaľ si mala jeho metlu? Myslel som si, že ju nikomu nepožičiava." povedal Alan.
"Presne, ani Jamesovi. Keď sa mu pokazila metla, musel si rýchlo kúpiť novú. Skoro sme prehrali zápas." posťažoval sa Logen. Eilleen sa na neho nechápavo pozrela.
"Tuto Logen, je nár bránkar a už druhý rok kapitánom družstva." pošeptal jej Alan.
O chvíľu tam prišla ešte rozospalá Lily, ale tiež už zo svojími taškami. Pohľadom hľadala svoju kamarátku a veľmi sa začudovala, keď ju videla v spoločnosti dvoch chlapcov.
"Ahoj Eilleen." pozdravila ju a sadla si oproti nej.
"Ahoj Lily. Dovoľ, aby som ti predstavila Alana Coopera a Logana Crona." usmiala sa čiernovláska. Lily kývla hlavou a žiarivo sa usmiala na Logana, ktorý jej úsmev ešte viac opätoval.
"Ako to vieš?" spýtal sa prekvapene Potter.
"Učili sme sa to na Herbológíí." odpovedal. Ďalej už Eilleen nič nepočula, pretože zahli za roh. Poriadne si vydýchla a pokračovala vo svojej ceste dole schodmi.
___________________________
"Lily, vstávaj!" budila ju jej čiernovlasá kamarátka skoro ráno.
"Čo je? Veď je ešte len šsť hodín." zamrnčala.
"Budúm ťa, lebo idem Blackovi vrátiť metlu, tak aby si nezaspala." povedala. Lily iba niečo nesrozumiteľne povedala, a otočila sa na druhý bok. Eilleen pokrčila plecami. Vzala do ruky metlu a vyšla z izby. Obzrela sa do spoločenskej miestnosti. Ešte nikto tam nebol. Vždy ako prvá vstávala. Nechápala tých, ktorý dokážu tam veľmi dlho spať.
Vyšla do chlapčenských izieb. Stála v úzkej chodbičke, z ktorej viedlo veľmi veľa dverí. Ale ktoré sú tie ich? Nechce niekomu inému vliesť dnu.
Zrazu sa otvorili dvere úplne na konci. Vyšiel z nich veľmi pohľadný, hnedovlasý chlapec. Na sebe mal len tepláky a uterák prehodený cez plece. Vlasy mu šli do rôznych smerov. Správali sa tak neposlušne, ako Potterovi. Eilleen hlasito nasucho prehltla a nervózne sa opýtala.
"Ehm...Ahoj. Nevieš kde má izbu Black?" spýtala sa ho. Chlapec sa iba žiarivo usmial.
"Sirius má návštevu hneď tak z rána?" povedal. Mal tak nádherný sametový hlas.
"Nie nemá! Idem mu len niečo vrátiť." povedala. Jeho zrak spočinul na metle, ktorú držala v pravej ruke.
"Ach áno. Tie dvere úplne na konci a na ľavo." povedal a ukázal tam prstom.
"Ďakujem." povedala s úsmevom. Pomaly sa vydala k dverám, na ktoré ukázal.
"A ako sa voláš?" spýtal sa s nádejou v hlase. Eilleen sa otočila.
"Eilleen." povedala s miernym úsmevom a vkĺzla dnu.
V izbe bola tma. Bola ale rada, pretože keby videla ten neporiadok, tak by asi odpadla namieste. Očami začala hľadať Siriusovu posteľ, ktorá bola úplne pri okne. Potichu prišla až k nej.
Sirius spal len v nejakých trenkách. Na tvári mal spokojný výraz a mierne sa usmieval. Eilleen zakrútila hlavou a sadla si na posteľ. Chvíľu ho len tak pozorovala, kým sa neodvážila ho zobudiť.
Jemne do neho štuchla. Sirius sa iba zamrvil a spal ďalej. Tak to bude veľmi ťažké budenie. Pomyslela si.
Znovu ho buchla do ramena, tentokrát silnejšie. Znovu nič. Eilleen sa zamračila. Ešte raz ho štuchla. Možno ale neodhadla silu, pretože Sirius spadol z postele. Bol torachot ako na Silverstra. Porozhliadla sa po miestnosti. James iba hlasito zachrápal, inak si nikto nič nevšimol, teda až na Siriusa, ktorý zmätene sedí na zemi a hľadá viníka jeho pádu.
"Black, to som bola ja." povedala potichu. Sirius sa na ňu ihneď pozrel. Vyzývavo sa usmial a "vyhupol" opäť na posteľ.
"Aké krásne prebudenie. Chceš si zopakovať to v lese?" spýtal sa. Eilleen sa zamračila a podala mu metlu.
"Nie, iba som ti..."začala hovoriť.
"Moja metla!" povedal prekvapene a zároveň nahnevane.
"Áno, ja..." začala hovoriť.
"Kde si ju našla? A kto mi ju vzal?" spýtal sa nahnevane.
"Dole na pozemkoch...a.....a...neviem kto to bol." povedala rýchlo. Síce ju to mrzelo, že nepovedala pravdu, ale keď ho to hneď nenapadlo, už nebude vinovaná ona.
"Dík, že si ju doniesla, aj keď takto v noci." povedal a oslnivo sa usmial.
"Je síce už ráno, ale nedaví.....Tak..ja...ja už pôjdem." povedala a chystala sa k odchodu.
"Eilleen a odmenu nechceš?" spýtal sa jej Sirius provokatívne.
"Nie ďakujem. Radšej by som pobozkala žabu, ako znova teba!" odsekla a nahnevane vypochodovala z izby.Sirius si zasnene ľahol. Ona ma jednoducho miluje. Pomyslel si a o chvíľu znova zaspal.
Eilleen už nechcela spať. Vyšla aspoň znovu do svojej izby. Obliekla sa na vyučovanie a vzala si svoje knihy, prázdne pergameny a brká a odišla. Už dávno zistila, že Veľká sieň je o takomto čase otvorená pre študentov, ktorý ešte dopisujú úlohy, alebo sa chcú učiť. Je to veľmi veľká výhoda, pretože je tam ešte väčšie ticho, ako v knižnici.
Sadla si na kraj chrabromilského stola a vytiahla. Trochu hrubšiu knihu o tisíc stránkach a začala čítať.
Bolo to veľmi zaujímavé. Je málo študentov, koho zaujímajú vojny a nepokoje medzi čarodejníkmi a škriatkami.
Dalo by sa povedať, že Eilleen Shawová bolo všestranné dievča. Či už išlo o čarodejnícky alebo muklovský svet, zaujímalo ju jednoducho všetko.
Nemala s učením žiadne problémy, patrila k tým najlepším. Keď ešte nebola pekná, nik si ju nevšímal a tak mala absolútny pokoj.
"Čo tu sedíš tak sama?" spýtal sa jej niekto. Mal veľmi chladný hlas. Otočila sa. Nevedela, čo po nej chce, ale neveštilo to ani nič dobrého.
"Nie som sama!" povedala a ďalej si čítala.
"Samozrejme kvetinka. Môžem si prisadnúť?" spýtal sa Malfoy. Než však stihla odpovedať, že nie, už sedel pri nej, až nebezpečne blízko.
"Kde máš kamarátky?" spýtal sa.
"Kde máš ty svoje gorily?" spýtala.
"Sedia tam pri stole. Povedal som im, že ty mi neublížiš." povedal chladne, až Eilleen nabehli zimomriavky.
"Neotravuj Malfoy! Nemám na teba čas!" zavrčala.
"Skutočne? Ja by som povedal opak." povedal chladne a úsmev mu už zmizol z tváre.
"Skutočne. Tak už môžeš odísť!" povedala. Znovu si otvorila knihu a začala čítať. Malfoy jej knihu včak vytrhol z rúk a odhodil niekam dozadu.
"Daj ju sem!" sykla.
"Môžeš byť rada, že som si ťa všimol, Eilleen. Áno, viem kto si a aké si bola...škaredé káčatko. No teraz je s teba labuť, ktorá sa rýchlo popáli. Mám pravdu?" povedal.
"Ako poznáš muklovské rozprávky. Keby si nebol z čistokrvnej rodiny....nie je to zvláštne?" uchechtla sa.
"Na čo teraz narážaš?!" zahrmel.
"Nerob zo seba hlupáka, Luciusko!" zasmiala sa.
"Ty muklovská šmejdka! Ako to so mnou hovoríš?!" zakričal.
"Daj jej pokoj Malfoy!" zakričal niekto za ním. Malfoy sa otočil. Na tvári sa mu pohrával chladný úsmev.
"Čo chceš Cooper?!"
"Aby si jej dal pokoj!" povedal. Hneď za ním bežal jeho kamarát, ktorého nechal niekde vzadu.
"Chrabromilčana ako si ty počúvať nemusím!" uchechtol sa.
"Ale zabudol si, že som hlavný prefekt, čiže ti môžem strhnúť body a dať aj trest!" povedal výhražne.
"Už sa bojím!" sykol blondín.
"Ako chceš! Strhávam ti Dvadsať bodov, za to, že sedím pri stole, kde nemáš byť. Tridsať bodov, že obťažuješ študentku. Desať bodov za to, že ničíš školský poriadok a dnes o ôsmej máš školský trest u profesorky McGonnagalovej!" povedal a miesne sa zašklebil keď videl, ako Malfoyova tvár dostala biely odtieň.
"To si vypiješ Cooper!" zasyšal a odišiel zo siene.Hnedovlasý záchranca si sadol vedľa Eilleen, ktorá ešte stále nemohla uveriť tomu, čo videla.
"S týmto sa radšej nebav. Je z môjho ročníku a je to pako. Inak, ráno som sa ti zabudol predstaviť. Som Alan. Alan Cooper." povedal. Usmial sa a podal jej ruku.
"Eilleen Shawová." povedala nesmelo a ruku prijala. Na to k nim prišiel aj Alanov kamarát.
"Kam si tak bežal Alan?" spýtal sa trochu nahnevane.
"Sorry, ale Malfoy zase robil problémy." povedal a pozrel sa na dievča s havraními vlasmi.
"Chápem. Som Logan Crony. A ty si...?" predstavil sa a sadol si z druhej strany.
"Eilleen Shawová." predtavila sa druhý krát.
"To ty si tá Eilleen?" spýtal sa a vypleštil na ňu oči.
"Nerozumiem ti." zatvárila sa nechápavo.
"Nechaj tak, to ti inekedy povieme. Však Alan?" spýtal sa a hnedovlasý chlapec iba prikývol.
Logan bol vysoký tak ako Alan. Mal trochu dlhšie plavé vlasy a modré oči. Eilleen musela uznať, že mal nádherný úsmev. Aj s Alanom patrili asi k najkrajším chlapcom na škole, čo bolo evidentné už z dievčenských pohľadov.
"A prečo si tu tak sama?" spýtal sa jej Logan.
"Kamarátka ešte dospáva." zasmiala sa Eilleen.
"Inak, Alan, ďakujem, že si mi ráno ukázal Blackovú izbu."
"Neni zač. Odkiaľ si mala jeho metlu? Myslel som si, že ju nikomu nepožičiava." povedal Alan.
"Presne, ani Jamesovi. Keď sa mu pokazila metla, musel si rýchlo kúpiť novú. Skoro sme prehrali zápas." posťažoval sa Logen. Eilleen sa na neho nechápavo pozrela.
"Tuto Logen, je nár bránkar a už druhý rok kapitánom družstva." pošeptal jej Alan.
O chvíľu tam prišla ešte rozospalá Lily, ale tiež už zo svojími taškami. Pohľadom hľadala svoju kamarátku a veľmi sa začudovala, keď ju videla v spoločnosti dvoch chlapcov.
"Ahoj Eilleen." pozdravila ju a sadla si oproti nej.
"Ahoj Lily. Dovoľ, aby som ti predstavila Alana Coopera a Logana Crona." usmiala sa čiernovláska. Lily kývla hlavou a žiarivo sa usmiala na Logana, ktorý jej úsmev ešte viac opätoval.









to je nádhera, kapitola se opravdu moc povedla